Vzťahové rodičovstvo

Dr. Winnicott: „Dieťa neexistuje. Existuje len matka a dieťa.“

 

Vzťahové rodičovstvo (Attachemnt Parrenting) je založené na vzťahovej výchove, ktorá v skratke hovorí o tom, aká dôležitá a nepostrádateľná je v živote dieťatka jeho mamička (prípadne otecko). Mamička by sa o dieťatko mala postarať tak, že na jeho hladný/mokrý/ubolený plač bude reagovať tým, že vyhovie jeho aktuálnej potrebe.

 

Celkom maličké bábätka nám ešte nevedia povedať, čo ich trápi. Jediné, čo im teda ostáva je plakať, keďže plač je okrem papania, kakania a spinkania to jediné, čo dokážu. Správne je teda nenechať dieťatko vyplakať, ako to kedysi radili „múdre hlavy“, ale vziať ho do náruče a utíšiť ho. Vieme, že kojenie v súčasnosti zažíva renesanciu, no podľa výskumov, ktoré vedci robili na osirelých opičkách, sa zistilo, že dotyk je pre dieťa ešte dôležitejší ako kojenie samotné. A toto bolo v druhej polovici 20.storočia skutočne prevratným zistením, ktoré viedlo k objaveniu tzv. „teórie pripútania“ (Attachment Theory).

 

Jej objaviteľom je psychoanalytik doktor John Bowbly, ktorý sa spolu s Mary B. Ainsworth intenzívne venovali výskumu detského vývinu na  Tavistockej klinike v Británii. Na Slovensku sa tejto téme v súčasnosti bližšie venuje doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD. Všetci traja poukazujú na negatívne dôsledky odlúčenia dieťaťa od matky a tvrdia, že pre harmonický rozvoj osobnosti je najdôležitejším faktorom v živote človeka bezpečný a istý vzťah s matkou (rodičmi).

 

 

Harlowove pokusy na opičkách:

kuk sem: https://www.youtube.com/watch?v=KlfOecrr6kI&feature=related

Všimnite si, že opičky, ktoré boli odlúčené od mamičky sa po nakojení od drôtenej atrapy mamičky vrhnú ‘do náruče’ tej prijemnej a relatívne mäkučkej handrovej mamičky… 17-18hodin denne opička ostáva v náručí tej handrovej a menej ako 1hodinu denne sa nechá kojiť od tej drôtenej, ktorá je tak nepríjemná na dotyk…


A ešte kuk sem: https://www.youtube.com/watch?v=fg9QCeA4FJs&feature=related
Keď opičku vystrašia, okamžite sa vrhne k svojej handrovej mamičke, u ktorej hľadá úkryt, útočisko, istotu a bezpečie… Je príšerné vystrašená, no napriek tomu, po nejakom čase strávenom v mamičkinom náručí sa odváži pozrieť sa na objekt spôsobujúci ten strašný strach a dokonca ho začne, posilnená mamičkinou prítomnosťou, študovať a objavovať…

No a nie sú vari naše detičky viac ako tieto malé pokusné opičky? O čo viac oni potrebujú našu blízkosť, našu lásku a pocit bezpečia v našej náruči?

 

 

Obdobie pripútania
Podľa výskumov prichádza v období medzi 6 – 9mesiacom k pripútaniu k tzv. primárnej osobe - mamička (otecko). Dieťatko sa učí, že kedykoľvek sa cíti neisto, bojí sa alebo mu je len smutno, môže sa ‘skryt’ pod jej ochrancovskými krídlami. Začína si uvedomovať, že s ňou funguje vo vzťahu. Je pre neho akousi základňou, materskou loďou, ktorá tu je pri ňom vždy, keď to potrebuje… Iste, na vzájomnom vzťahu sa dá popracovať aj neskôr, no práve v tomto období to ide akosi samo.

  

Cyklus pripútania

Každé dieťatko vyjadruje svoju potrebu najskôr plačom. Ak je táto potreba uspokojená, dochádza k dôvere, k pocitu bezpečia a následné k pripútaniu. A teda k všeobecnej spokojnosti. Ak táto potreba nie je uspokojená, výsledkom je nespokojnosť, nepohoda, nedôvera...

 

 Mozog je ako špongia

Všetko to súvisí s vývinom mozgu, ktorý je ako špongia, bábätko všetko nasáva. V rannom detstve sa utvára množstvo spojov a prepojení, synapsií, ktoré rastu ako vetvičky na konárikoch, v závislosti od množstva podnetov, ktoré sa dieťatku dostávajú z prostredia. Podľa vedcov sa do 3 rokov vyvinie na 90% veľkosti dospelého jedinca. Od 3 do 10 rokov sa rozvetvovanie pomaličky spomaľuje...

 

 

Typické modality správania detí s bezpečnou vzťahovou väzbou

1. dieťa sa so záujmom hrá a uisťuje sa kontaktom s matkou

2. matka opúšťa miestnosť

3. dieťa znepokojené hľadá matku

4. cudzia osoba nedokáže dieťa uchlácholiť, ale môže ho získať pre hru, keď sa má dieťa lepšie

 

5. + 6. dieťa radostne zdraví matku a pri jej blízkosti (často telesnej a láskyplnej) sa systém pripútavacieho správania upokojuje a dieťa sa opať pokojne sústredene hrá, pričom sa občas uisťuje kontaktom s matkou

 

 

 

Typológia vzťahovej väzby

Typy pripútania typy (väzby) v dojčenskom veku 

Kvalita pripútania -

Ainsworthovej test

Správanie dieťaťa pri separácii od matky

bezpečná

protest proti separácii: plač, volanie, nasledovanie, hľadanie matky, prerušenie

neistá-vyhýbavá

malý alebo žiadny protest pri separácii, obmedzenia v exploračnej hre

neistá-ambivalentná

extrémny protest pri separácii lipnutie, panický plač

neistá-dezorganizovaná

správanie je na sekundy stále prerušované rozporným správaním so stereotypnými pohybmi, ustrnutiami v pohyboch, disociačnými stavmi

 

Zodpovedajúce formy v dospelosti 

V dospelosti

 

 

slobodná

voľné a koheretné rozprávanie o zážitkoch s pripútaním, o strate a smútku

neistá-dištancovaná

nepripisujú veľký význam medziľudským vzťahom a emočným väzbám, idealizujú rodičov bez konkrétností

neistá-zapletená

dlhé, často si odporujúce popisy vzťahov s rodičmi a inými osobami

neistá- nevyriešené straty a traumy

nespracované straty a zneužívania, sčasti nesúvislé a prerušované myšlienkové pochody a nejasnosti čo je realita a čo fantázia

 

 

  Okolnosti, ktoré môžu spôsobiť poruchu pripútania

· Zanedbávanie

· Fyzické, sexuálne, emocionálne zneužívanie

· Bolestivá alebo nediagnostikovaná choroba alebo zranenie

· Náhle odlúčenie od primárnej osoby, ktorá sa o dieťa stará

· Prenatálne užívanie drog - vrátane užívania alkoholu, drog a zlej výživy

· Časté umiestnenia v pestúnskych zariadeniach/rodinách alebo vrátenie z adopcie

· Patologická alebo nedostatočná starostlivosť o dieťa

· Fyzické alebo psychické opustenie matkou

· Predčasný pôrod

 

 

Čo dodať?

Každé dieťatko potrebuje mamičku, počuť jej srdiečko, príjemný upokojujúci hlas, byť v jej náručí, v jej bezprostrednej blízkosti. Život je dosť dlhý a miestami aj ťažký na to, aby už od mala deti zakúšali tvrdosť a odmietanie v podaní tých, korí ich majú milovať najviac. Buďme so svojimi deťmi, teraz je ten správny čas! Keď sa totiž dieťatko naučí dôverovať v rannom detstve a zistí, že svet nie je zlý a nepriateľský, bude mať zdravé väzby aj v dospelosti a bude sa mu žiť lepšie, bude z neho citovo vyrovnaný, istý a zdravo sebavedomý človek. Neskôr nás naše deti nebudú potrebovať tak, ako teraz, keď sú na nás ešte odkázané. Príde čas, keď sa nám budú už len vzďaľovať a stratený čas sa nebude dať vrátiť.

 

 Nie sme tu na to, aby sme kritizovali a ani netvrdím, že my vychovávame deti najlepšie. Stále sa učíme a pritom sa mnohokrát aj mučíme a robíme množstvo chýb, z ktorých sa však chceme poučiť. Máme však túžbu hľadať alternatívy k represívnym prístupom vo výchove a tiež sa chceme o to podeliť aj s Vami, milé mamičky našich budúcich plávajúcich hrošíkov.

 

Je faktom, že každý sa nachádza v inej životnej situácii, v rozličných podmienkach a je pravda, že to, čo vyhovuje jednému, nemusí zásadne vyhovovať aj druhému – minimálne nie v danom čase a rozpoložení. Avšak každý má právo byť informovaný, každý má právo svoje postoje a názory prehodnocovať a pravdaže aj v závislosti od skúseností ich následne meniť. A verím tomu, že každá mamička má túžbu vychovať detičky čo najlepšia a žiadna im nechce vedome ublížiť. Každá matka občas yvýši hlas,

 

Ak matka miluje zo srdca a úprimne pravdepodobne inštinktívne vycíti, že jej najlepšou životnou šancou a správnou voľbou je byť tu pre svoje dieťa. Kojenie, opatera, dotyky, očný kontakt, opätovanie zvuku či úsmevu, láskanie sa matky s dieťaťkom sa výrazne podieľajú na utváraní zárodkov citového puta, aj na jeho kvalite.

 

...

 

Veď koniec-koncov, utvorte si názor sami